Nechajte svoje deti poriadne sa vyblázniť
Každý sa bojí o svoje deti. Je to prirodzené. Napriek tomu, by sme im mali nechať trochu voľnosti aspoň čo sa hrania týka. „Hrať sa“ pre nás rodičov znamená niečo celkom iné ako pre naše deti. Pre nás to môže byť napríklad zábavná aktivita s jasným cieľom a presnými pravidlami. Naopak deti majú radi aktivity, pri ktorých môžu skúmať, manipulovať a experimentovať a vytvárať si tak vlastnú predstavu o fungovaní tohto sveta.
Napriek dobrému úmyslu my dospelí často takýmto spôsobom potláčame detskú hru. Plánujeme, kedy sa deti majú hrať a súčasne sa snažíme mať pod kontrolou ich voľný čas. Na každý deň im určujeme aktivity pomaly od rána až do noci a to vrátane školy, krúžkov, športu, atď. Takéto aktivity sú síce hodnotné a dôležité, ale na rozdiel od hrania sa, sú orientované na dosiahnutie cieľov a môžu byť motivované strachom zo zlyhania.
Kreatívna hrazvyčajne vzniká z nudy a záhaľky. Keď deti majú dostatok času a zdrojov, vedia nás prekvapiť akým nápaditým spôsobom sa vedia zabaviť. Dajte im papier, perá, ceruzky, zvýrazňovače, nožničky, lepidlo, lepiacu pásku, prázdne krabice a hračky bez konkrétnych inštrukcií a uvidíte k akej dôvtipnej hre to povedie.
Ak sa našim deťom páči nejaká rozprávka alebo postava, hneď utekáme do obchodu, aby sme im kúpili rovnaký kostým alebo hračku. Navádzame ich, aby zahrali takú istú scénku alebo zaspievali pesničku prípadne zatancovali podľa danej rozprávky. Asistujeme im pritom a dokonca im „zoženieme“ publikum.
V skutočnosti sa niečo podobné odohráva, keď sa deti medzi sebou dohadujú, akou postavou budú a keď sa sami rozhodnú, čo budú hovoriť a čo sa stane v ďalšej scénke. To je prirodzené. Tak by to malo byť – nech si sami určia, ako sa budú hrať. Podporuje sa tak zdravé napätie a konflikt záujmov medzi deťmi, sú nútené vymieňať si názory a dospieť k nejakému rozhodnutiu resp. kompromisu.
Povoľme trochu a nechajme deti skúšať nové veci a svoje hranice. Nechceme predsa, aby boli ustráchané a stratené v živote.
