Reflexné masáže
Reflexné masáže rúk a nôh sa používajú už od staroveku, spopularizované boli v 20. storočí. Odborník určuje a lieči zdravotné problémy tlakom na presne stanovené miesta na dlaniach a chodidlách. V prípade ak je obeh energie v určitej zóne zablokovaný alebo v nerovnováhe, negatívne sa to prejavuje v časti tela, ku ktorej sa reflexná časť vzťahuje.
Reflexná masáž nie je len technika, ale komplexný pohľad na ľudské telo. Základom tohto prístupu je poznanie, že na ľudskom tele sú určité zóny, kde sú somatické a viscerálne zložky nervovo prepojené. Reflexná masáž je založená na princípoch reflexov, ktoré sú uložené v rukách a nohách, a sú spojené s každým orgánom, žľazou, respektíve s každou časťou tela. Pretože spojenia existujú na úrovni nedobrovoľných reflexov, takéto zóny sa nazývajú reflexné zóny.
Reflexná masáž je doplnkovou terapiou pri ktorej sa zatláča na nohy a ruky, čím sa liečia mnohé zdravotné problémy, táto činnosť tiež podporuje duševnú pohodu a optimálne celkové zdravie. Nohy a ruky sú považované za zrkadlá tela. Reflexná masáž je holistická a berie každého pacienta ako indivíduum.
Praktiky podobajúce sa reflexológii existovali už v predchádzajúcich historických obdobiach. Podobné postupy boli zdokumentované v histórii Číny a Egypta. Takmer rovnaké metódy používali po stáročia aj americké indiánske kultúry.
Reflexológia bola predstavená v Spojených štátoch v roku 1913 doktorom Williamom Fitzgeraldom (1872-1942), odborníkom na ušné, nosné a krčné problémy. Fitzgerald tvrdil, že aplikácia tlaku mala anestetický účinok na iné oblasti tela. vyvvinul tzv. zónovú terapiu. Túto metódu rozvinula v 30. a 40. rokoch minulého storočia zdravotná sestra a fyzioterapeutka Eunice D. Inghamová (1889-1974). Určila a zmapovala reflexné zóny a zaslúžila sa o rozšírenie toho, čo nazvala reflexológiou. Moderní reflexológovia používajú Inghamovej metódy alebo podobné techniky, ktoré vyvinula reflexologička Laura Normanová.
