Žijeme v 21. storočí. Dobe unáhlenej. Dobe kedy sa od človeka čaká, že bude vydávať energiu bez toho aby nejakú prijal. Dobe keď nie je čas na nič a na nikoho. A my žijeme v jednom kolotoči a už sme si pomaly zvykli na to, že to tak je a berieme to ako niečo normálne. Naše telo, ale nie je žiadne perpetuum mobile. Nedokáže fungovať 24/7, 365 dní v roku.
Preto spomaľ. Zastav sa na chvíľu a rozmýšľaj. Kedy si naposledy len tak sedel v obývačke so svojou polovičkou, pil kávu či víno a všetky výdobytky dnešnej doby si nechal niekde mimo dosah? Kedy si svojim deťom prečítal rozprávku na dobrú noc alebo sa s nimi porozprával o tom ako sa naozaj majú a čím momentálne žijú? Kedy si navštívil svojich rodičov, starých rodičov alebo iných príbuzných bez toho aby si im hovoril ako nestíhaš a ako sa musíš ponáhľať? Kedy si si zašla s kamarátkou a kávu či s kamarátom na pivo?
Samozrejme. Život sa nedá žiť tak, že budeš len oddychovať a zabávať sa. Práca, škola, domácnosť, to všetko je dôležité. Skôr ťa vyzývam k tomu aby si hľadal rovnováhu. Aby si dokázal rozložiť svoj čas medzi všetko čo je pre teba podstatné. Čas, toho nikdy nie je dosť. Tiež si to niekedy myslím. Ale potom sa zamyslím a poviem si: Prečo? Je to naozaj kvôli tej vyťaženosti alebo je to preto, že pri notebooku či mobile dokážem stráviť aj dve hodiny denne? Je to preto, lebo mám toho toľko na práci alebo preto, lebo to naťahujem ako sa len dá, lebo som lenivá?
Spomaľ. Urob si čaj, zober do ruky knihu a oddychuj. Zober deti a stráv s nimi pekný deň v prírode. Zober svojho partnera niekde kde budete len vy dvaja. Dopraj si aj pokoj a nie len zhon a stres. Zem sa krútiť neprestane ani Slnko neprestane svietiť ak na chvíľu vypneš. Nestojí na tebe všetka ťarcha sveta. Je to také jednoduché. Len si sadnúť a…
spomaliť.