Učenie nemusí byť trápenie
Každá mamička pozná základné metódy, ktoré použila pri výchove svojho dieťatka. V drvivej väčšine išlo vlastne o vyučovanie hrou.
- Podávanie hračiek do ruky- pre rozvoj jemnej motoriky
- Posúvanie hračiek na zemi tak, aby sme nabádali deti k pohybu za nimi
- Navliekanie guľôčok
- Skladanie kociek
- Čítanie kníh
- Kreslenie
A mnoho ďalších príkladov, kedy sme my matky hravou formou priviedli dieťa k úspešnému zdolaniu prvých prekážok.
Rovnako to má byť aj v škole. Osvedčilo sa to v jasliach a materských školách. Tam sa veru deti pod vedením skúsených učiteliek naučia množstvo zručností.
Základná škola- minimálne jej prvý stupeň- by mal v tomto duchu pokračovať. Dieťa si má vytvoriť v tomto období kladný vzťah ku škole, k učeniu sa, k získavaniu vedomosti.
Veru aj druhý stupeň na hodinách technických predmetov, ale aj humanitných, dosiahne lepšie výsledky hravou formou.
Učenie nesmie byť trápenie ! Ak sa stane trápením- je to prehra. Čia ? Prehra učiteľa v prvom rade! Zlyhal pri pochopení detskej dušičky. Prehra rodiča- že to neodhalil hneď na začiatku. Prehra dieťaťa. Ktoré získa nechuť do učenia. Tu niet jednoducho víťaza.
V škole musí ísť o drobné víťazstvá a výhry. Iba tak sa dieťa posúva ďalej a chce prijímať nové vedomosti a poznatky. Každé je iné ! Ale v každom sa dá vzbudiť a prebudiť záujem o niečo. Dobrý pedagóg to veru vždy nájde ! Vtedy máme víťaza- žiaka aj učiteľa.
Načo by to totiž boli učitelia, keby neobjavovali skryté záujmy žiakov a neodovzdávali im poznatky a vedomosti ?
Načo by bolo dieťa žiakom, keby nebolo otvorené prijímať nové poznatky ?
Musí tu byť jednota a symbióza !
Chcem veriť, že vo väčšine prípadov dochádza k tejto symbióze. Ak nie, je nezastupiteľnou úlohou rodiča –hľadať príčinu. Rodič nesmie stáť bokom ako nezúčastnený pozorovateľ. Musí sa aktívne o dieťa zaujímať a zaujímať sa aj o vzťah dieťaťa k škole a k učiteľovi.
